Bašovce ležia v najsevernejšej časti kraja Trnava, 6 km severozápadne od Piešťan. Nadmorská výška obce je 164 m nad morom. V katastri Bašoviec bolo objavené praveké neolitické sídlisko z rokov 4600 – 3800 pr. n. l. s volútovou keramikou a slovanské sídlisko z 9. storočia. Našlo sa tu väčšie množstvo sekerovitých hrivien takisto z 9. storočia.
Prvá písomná správa o Bašovciach je v zoborskej listine z roku 1113 – tá vymedzuje majetky opátstva sv. Hypolita na Zobore. V rokoch 1392 sa obec nazýva Bassoch, 1439 Bassowec, 1773 Bašovce. Koncom 14. storočia Bašovce patrili Čachtickému panstvu.
Sedmohradský vojvoda Ctibor pod vplyvom manželky Dobronochy vydal v Budíne 16. januára 1414 zakladaciu listinu agustiniánskej prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a daroval jej dve dediny: Pobedim a Bašovce a túto fundáciu potvrdil aj kráľ Žigmund. Podľa urbára z roku 1658 patrilo novomestskej prepozitúre v Bašovciach 12 poddanských usadlostí. Názvy chotárnych častí Bašoviec v písomnostiach z týchto rokov sú čisto slovenské: Kútik, Za humny, Lúka, Oráčina, Ohrádka, Ragač, Rúbanica, Noviny, Kopanica. Novomestská prepozitúra ako zemepanská vrchnosť vydala v roku 1750 štatúty pre poddanské dediny Pobedim a Bašovce.
V Okresnom archíve v Trnave sa zachovala richtárska kniha z Bašoviec z rokov 1651 – 1847.
Kniha je vlastne prvým zachovaným bašovským grundbuchom a komentárom medziľudských vzťahov v obci.
O počiatkoch školy v Bašovciach zatiaľ niet údajov. Stará budova školy bola opravená v roku 1870.
Pozostávala z jednej učebne a bytu učiteľa. Popri škole bola aj stromková škôlka.
Administratívne patrili Bašovce cez celé obdobie feudalizmu do župy Nitrianskej, do slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom.
V roku 1946 ich pričlenili do obvodu ONV v Piešťanoch a roku 1960 do okresu Trnava. So susedným Pobedímom, ktorý sa vtedy dostal do okresu Trenčín, mali Bašovce spoločný notársky úrad, poštu a farský úrad.
Do roku 1919 samosprávu obce vykonávali richtár a piati prísažní.
Po roku 1919 to už boli starostovia obce.
Od prelomu XIX. a XX. storočia boli richtármi v obci:
1899 Juraj Melicher
1903 – 1918 Urban Macko Michal
Starostovia obce:
1919- 1925 Jozef Melicher
1925 – 1927 Jozef Dekan
1927 – 1931 Jozef Melicher
1931 – 1938 Ján Dekan
1945 – Jozef Melicher
1948 – Anton Lednický
1956 – Michal Buchel
1957 – Emil Dekan
1964 – Anton Mikláš
1971 – Jozef Feranec
1976 – Emil Pánik
1980 – Martin Plesník
1986 – Jozef Kabát
1993 – Vladimír Tomášik
2010 – Ing. Ľubomír Dekan
Písomnú agendu obce viedli notári, ktorí boli spoloční s Pobedímom.
Najdôležitejším výrazom obecnej samosprávy bola pečať obce. Z obdobia feudalizmu sa zachovali dokonca tri druhy bašovských pečatí do vosku. Nie je veľa obcí – i väčších – v bývalom veľkom okrese Trnava, ktoré sa môžu hrdiť tak vyspelou formou samosprávy ako Bašovce. Čoho dôkazom je pekne zachovaný obecný archív z obdobia feudalizmu i taká rozmanitosť obecných pečiatok.
Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1906.
Terajšia budova Obecného úradu bola vybudovaná v roku 1912 pre Alžbetu Schneiderovú. Po vojne v nej mali sídlo MNV a škola.
Výstavba novej školy na mieste asanovanej starej budovy, sa začala 1. mája 1930. Už 1. októbra 1930 bola stavba ukončená.
Budovu potravného družstva spolu so sálou (terajší kultúrny dom) vybudovali občania v roku 1934.
Z dôvodu častých požiarov v obci, bol už v roku 1906 založený požiarny zbor.
Prestavba požiarnej zbrojnice a jej kompletné vybavenie sa vykonalo v roku 1959.
Počet obyvateľov v obci bol pri úradnych sčítaniach v roku:
1869 412 obyvateľov
1900 513 obyvateľov
1921 517 obyvateľov
1940 493 obyvateľov
1971 456 obyvateľov
2011 340 obyvateľov
Obyvateľstvo obce bolo vždy čisto slovenské.
4. apríla 1945 podvečer vojaci Sovietskej armády, za podpory rumunských lietadiel, oslobodili našu obec.
Po vojne, už v roku 1947, bola v obci založená organizácia malých a stredných roľníkov pod názvom Jednotný zväz slovenských roľníkov.
Prvým predsedom bol Štefan Maco, tajomníkom Jarolím Klčo.
V roku 1956 bol založený prípravný výbor menšinového JRD.
Družstevníci pestovali iba pšenicu a jačmeň. Živočíšna výroba nebola. Družstvo malo iba 10 členov.
28.3.1958 bolo založené celoobecné JRD, ktoré malo 72 členov. Prvým predsedom celoobecného JRD sa stal Gašpar Melicher.
Spoločne hospodáriť sa začalo od 1. januára 1959. Družstvo hospodárilo na 292 ha poľnohospodárskej pôdy.
V roku 1959 bolo v obci iba 6 motocyklov a až v roku 1962 pribudli v obci dve osobné autá.
Do 15-tich rokov po založení družstva sa v obci postavilo 26 rodinných domov.
21. decembra 1972 sa uskutočnilo zlúčenie troch družstiev Ostrov, Veľké Orvište a Bašovce do spoločného družstva pod názvom „JRD Pokrok v Ostrove“.
Ďalšie dôležité roky sú r.1976, keď boli Bašovce zlúčené s obcou Veľké Orvište pod názvom Orvište. Rok 1980 bolo Orvište zlúčené s obcou Ostrov. Bašovce sa znovu osamostatnili r. 1993.